V Senci bude pretek Európskeho pohára!
ITU dnes 4.12.2009 zverejnila konečné verzie kalendárov kontinentálnych triatlonových pohárov. Súčasťou Európskeho pohára sú až 3 preteky na Slovensku, najväčším úspechom je samozrejme možnosť usporiadať Majstrovstá Európy v kross triatlone na Myjave.
30.1.2010 Latky Mlaky ITU Winter Triathlon European Cup
22.5.2010 Senec ITU Triathlon European Cup
19.-20.6.2010 Myjava ETU Cross Triathlon European Championships
Litovel, teš sa!
V nedeľu som si otestoval Litovel a nebolo to až také zlé. Takže už sa tešíme na pretek niekedy v júli/auguste 2010!
Blankin košický maratón
- Napísala Blanka 12.10.2009
Nebudem opisovať to, čo už pekne Filip predo mnou napísal, lebo opísal veľa spoločných vecí. Skôr moje pocity. Neviem, či sa mám pochváliť, alebo len tak jednoducho. Hneď na začiatku musím povedať, že pre mňa to nebolo až také náročné po kondičnej stránke (coach zdravím ťa a ďakujem), ako skôr po psychickej. Tento maratón bol síce prvý v mojom živote, no čo je pre mňa neuveriteľné, dala som ho vo svojej 50-ke.
Atmosféra v "Košicoch" bola ozaj super, aj počasie vyšlo, až na ten hnusný vietor. Vladenka, moja morálna podpora mi pripla krásne štartovné číslo 96, do ruky dala jeden gel (dala som na rady skúsených maratóncov manželov Stoličných) a už sme čakali na odpočítavanie. Prvé kolečko-polmaratón som odbehla s prehľadom a v úplnej pohodičke v čase 1:56.
Mierna kríza bola cca na 17km. Prvý glg gelu som dala na dvadsiatke a takto som si ho dávkovala až do konca pri každej občerstvovačke, t.j. každých 5km. Veľmi sme si pomáhali s jedným "chalanom" v mojom veku :). Pekne sme sa ťahali posledných 17km. Myslím, že aj Filipovi sa lepšie bežalo, keď sa ťahali so Zuzkou (vo svojej kategórii skončila tretia, blahoželám).
Že ma bolela achilovka, koleno, bedrové kĺby, to ma neprekvapilo, to som očakávala, ale myslím, že psychicky ma to dostalo. Na to som pripravená nebola. Ako sa blížil tridsiaty kilometer, už som mala toho plné zuby. Medzi 33km a 37km som mala pocit, že trať odklonili alebo predĺžili, nič som nespoznávala. Už som si ani čas nesledovala, len som to chcela mať už za sebou.
Keď som zbadala ceduľku 40km, fajn už som doma. No boli to neskutočne dlhé dva kilometre. Len som počula Vlaďku: "Mami pridaj!" Ako veľmi som chcela, no nešlo to. Vedela, že to chcem dať do štyroch hodín. O pár sekundičiek mi to nevyšlo, 4:00:28. Aj keď som dobehla iba 28 sek. za mojím cieľom, vôbec ma neopantala eufória vlastného víťazstva. Tá prišla, až oveľa neskôr (aj teraz, týždeň po :), keď mi prichádzali krásne gratulácie od priateľov a známych. Vtedy som si povedala: "Kua Blanka, dala si to, si dobrá."
P.S. Decká teším sa na Prahu.
Filipov košický maratón
Tak a je za mnou prvý maratón! Košice, kde inde? Už cesta bola veselá, na vlakovej stanici sa stretla celá blavácka bežecká smotana na čele so Sajfom, Ivanom Gabovičom, Ľubom Fellnerom, vrátane nás – Blanky, Vladi a mňa. Po veselej ceste a únavnej registrácii už nasledoval voľný presun na intráky, kde absolútne nebol problém s miestom na spanie. Toľko zdôrazňované cestoviny na večeru nahradila minipizza sprevádzaná obavami zo žalúdočných problémov v deň D. Šok dňa prišiel neočakávane pri návšteve Billy... favorizovaní Etiópčánia boli na nákupe. Obsah košíka? 6x Red Bull, pomarančový džús a... “delikátna“ Kláštorná svieca! Následná Pasta Party bola sklamaním. Poloprázdne, ostré svetlo, bol čas ísť do postele.
DEŇ D. Nervozita ma vyženie zo snov už o 7:15, ale z postele sa nepohnem do 8:30. Montujem chip na šnúrky, volám Nagyovým a o deviatej už vyrážame. Vonku je kosa, určite menej ako 10 stupňov, ale vychádzajúce slnko sľubuje žúžo. Pred Hiltonom sa stretávame so Stoličnými, opičky robiacim Fellnerom. Posledné fotky, WC, zobliekame vrchné vrstvy, ukladáme mobily, peňaženky a foťáky k Vladi a hup ho do tlačenice na štarte!
Nevýhodou nádherného košického námestia je jeho malá šírka, predsa len kým sa rozhýbalo 5000 bežcov, trvalo to dlhé minúty. Prvé 2-3 kilometre pripomínali skôr prekážkovú dráhu a pretekári slalomové bránky. Taktika bola jasná – potiahnuť so Zuzkou Stoličnou (na tréningoch sme mali veľmi podobné tempo, orientované na čas medzi 3:40-3:45) čo najdlhšie. Zuzka mala v nohách už 15 maratónov, jej skúsenosti mi mali pomôcť zvládnuť hrozivo dlhú trať. Čo čert nechcel, preteky začali rýchlo. Letmý pohľad na hodinky oznamoval viac ako 12 km/h rýchlosť, a teda priemerku pod 5 minút na kilometer na prvých ôsmich kilometroch. Potom sa už ozvali Zuzkine útroby, a tak bol čas zvoľniť. Diváci popri trati boli skvelí, neustále povzbudzovali, vyhľadávali krstné mená vo vytlačených štartových listinách, kapely hrajúce pri trati, stánky s vlastnými moderátormi a časté občerstvovacie stanice, proste niečo úžasné. Ako tradične som si neodpustil opičky, pozdravy s kamarátmi na trati, hi5 s detskými divákmi a v neposlednom rade 70 m beh v protismere, keď sa Zuzka blížila.
Prvá minikríza prišla na 15-tom kilometri. Ionťák vo fľaši v kombinácii s bonaquou ju však bezpečne zažehnali. V polovici to vyzeralo na čas okolo 3:32, ale bolo jasné, že to najhoršie je pred nami. Blanku som videl v protismere na námestí, vyzerala sviežo a bežala dobré tempo. Na Zuzku to ale opäť prišlo, a tak do 29-teho kilometra to bolo trápenie, nešlo to rýchlejšie, tak sme držali aspoň 11 km/h. To už bol najvyšší čas pustiť sa do gélu. Jeho blahodárne účinky prišli už na 30-tom kilometri. V čase, keď som čakal najväčšiu krízu, vtrhla do mojich nôh úplná ľahkosť a rozhodol som sa ju využiť a predbiehal všetko, čo mi stálo v ceste. Táto eufória trvala celých 6 km, ale vzápätí ma kruto vytrestala. Otočil sa vietor, prišiel kopec a nastala kríza, ktorá už neskončila. Najprv som si dával zdravotné 15-20-sekundové výdychové pauzy každý kilometer, ale interval sa postupne skracoval. Už nepomáhal ani gél, ani ionťáky. Najväčšie utrpenie boli posledné dva kilometre. Boľavé kolená, točenie hlavy a neschopnosť sa rozbehnúť a udržať aspoň minimálne tempo sa stupňovali. Snažil som sa zo všetkých síl, vydalo to aspoň na slušný záverečný šprint, keď už som bol na očiach. Výsledný čas 3:39:40 bol skvelý... na začiatok. V cieli ma pozdravil spolubývajúci z intrákov, Ivan G. s uštipačnou poznámkou, že mi ako štafeta nadelili hodinu.
Cca pol minúty som mal mikrospánok na lavičke, a potom už len slastný pocit tenkrát poprvé. Blanka prišla bez očividných problémov len tesne nad štyri hodiny (keď odpočítame štart, tak si cieľ splnila), čiže IRON TEAM má po Milošovi, ktorý Košice absolvoval vlani, ďalších absolventov vysokej školy maratónskej! Už teraz sa všetci tešíme na contest Peter vs. Miloš vs. Filip v Prahe na budúci rok!
Bátovce - náš vrchol sezóny 2009
Bátovce. Už len ten názov v nás vzbudzoval obavy. A to sme vlani ani netušili, že také niečo existuje. Postupom času, po absolvovaní ďalších triatlonových pretekov, sme zisťovali aké ešte preteky existujú. Až koncom minulého roka sme si stanovili spoločne cieľ, vrchol sezóny, ktorým mal byť práve polovičný Ironman v Bátovciach.
Po zabehnutí marcového bratislavského polmaratónu sme ešte neveriacky krútili hlavou, že toto zabehnúť po tej obrovskej dávke kilometrov vo vode a na bicykli? Čas bežal, my sme ďalej takmer každý pracovný deň trénovali a cez víkendy absolvovali ďalšie preteky. Na stránku sme si umiestnili odpočet do dňa D, ktorým bol 22. august 2009.
O preteku sa vopred nedá takmer nič zistiť. Propozície sú rovnako ako pre triatlon v Šuranoch veľmi strohé, žiadne mapy ani profily tratí, asi aby odradili náhodných amatérskych triatlonistov. Pred pretekmi sme si dosť optimisticky odhadovali, že by sme to celé mohli zvládnuť v čase niekde medzi 6 až 6 pol hodinami.
V sobotu sme z Bratislavy vyrazili už o po siedmej, aby sme sa potom na mieste zbytočne nestresovali. Tu už poriadne pršalo a celú cestu sme rozmýšľali, ako v tom budeme pretekať. Zatiahnutá obloha bola asi po celom Slovensku, v Bátovciach však nepršalo. Zaregistrovali sme sa, pripravili bicykle, nalepili si na ne gély a tyčinky, čo sme odkukali od eliťákov a poďho na štart. V depe sme si ešte, očakávajúc dážď, pre istotu tenisky na beh dali do igelitiek, čo bol správny ťah.
Štart bol 10:00. Plávalo sa 1,9km v priehrade Bátovce - Lipovina. Podľa ÚVZSR z 30. týždňa bola "kvalita vyhovujúca v mikrobiologických a biologických ukazovateľoch, ale nevyhovujúce sú farba a fenoly". Nuž nevyhovujúca farba, to je veľmi slabé slovo. To Kuchajda je oproti tomu super čistá. V tejto žlto-zelenej vode nebolo vidno na 30cm, nieto ešte na svoje ruky. Vo vode bol vyznačený dvomi bójkami okruh dlhý 950m, teda celkovo sa plávali dva okruhy s výbehom okolo tretej bójky na brehu. Plávanie bolo podľa ohlasov narozdiel od vlaňajška presnejšie vyznačené.
Cyklistika sa absolvuje na 30km okruhu Bátovce, Bohunice, Uhliská, Pukanec, Devičany, Bátovce. Po Uhliská je to stále do mierneho kopca, potom príde pár ostrejších úsekov a do Bátoviec sa už ďalej ide takmer stále z kopca. Okolo 11:00 začalo pršať a trať cyklistiky, hlavne zjazdy v zopár ostrých zatáčkach od Uhlísk po Devičany boli dosť nebezpečné. Okrem dažďa fúkal príjemný teplý vietor, takže celkovo nám toto počasie vlastne vyhovovalo. Vždy lepšie takto, ako keby malo pražiť Slnko ako napr. v Šuranoch.
Popoludní však pršať prestalo, takže sme bežali už za sucha. Bežali sa 4 okruhy po cca 5km, aby to spolu dalo polmaratón. Na otočke pri cieli sme vyfasovali postupne bielu, čiernu a žltú šnúrku pre označenie počtu odbehnutých kôl. Trať behu viedla po mierne esíčkovitej asfaltke, po ktorej si takmer každý skracoval trasu ideálnou stopou, takže sa behalo krížom-krážom cez cestu a pri hrádzi bol potom jeden krátky strmší úsek.
A ako sme dopadli? Najlepšie z nás Coach v čase 5:35. 10 minút za ním NASA v čase 5:45, a to mohol dať beh aj pod 2 hodiny keby si nezabudol prezuť na beh suché ponožky. Katka dobehla v čase 5:52 a asi sa šetrila na bicykli, lebo mala z nás najrýchlejší beh. A celkovo skončila tretia, takže má medailu z majstrovstiev Slovenska! Gogo po páde na bicykli a strate pár minút opravovaním brzdy dal 6:06.
Veľká vďaka patrí Blanke a Danke za povzbudzovanie a občerstvovací servis. Ďakujeme.
Číslo 64 (po Šuranoch) žije
Minúta do štartu. Presúvam sa radšej vzhľadom k môjmu slabšiemu plávaniu do zadných línií. Asi desiaty raz si doštelujem pozíciu okuliarov a pozriem na hodinky. 11:00. 3... 2... 1... Zaznie trúbka a výkrik štart, spolu s ktorým stláčam štart na hodinkách. 64 triatlétov sa vrhá do teplých vôd prírodného kúpaliska Tona. Predo mnou to vo vode vrie.
Nevšímam si okolie, sústredím sa len na svoje plávanie. Začínam kraulom, uvidíme ako dlho mi to vydrží. 100 metrov? 200? Začínajú sa na mňa doťahovať najpomalší. Prepínam na prsia a vzďalujem sa im. V prvom kole volím čo najdlhšie splývanie, teda silný kop a slabší záber rukami. Plávem priamo na najbližšiu bójku, na ktorú kupodivu dovidím, zato niektorí krauliari idú predo mnou pekne cik-cak. Idem si svoje tempo, snažím sa začiatok neprepáliť. Ďalej to už ide dobre, držím sa pár metrov za väčšou skupinkou, ktorá sa postupne trhá a naťahuje.
Mám za sebou prvé kolo, vybieham na breh, obehnem bójku a skáčem späť do vody, pre veľký úspech si to kolo dám ešte raz. Po prvú bójku plávem stále v rovnakom tempe. Od nej už tempo zrýchľujem a dávam viac sily do záberu rukami. Za druhou bójkou ešte pridávam a takmer na konci predbieham dvoch pomalších krauliarov. Dosplývam až takmer k brehu, do depa k bicyklu vybieham pomaly.
Obúvam si ponožky a tretry, do vačku na chrbte strkám energetický gel, na hlavu dám prilbu a už s bicyklom utekám von. Ktosi mi kričí: "Číslo" a ja si ho z bicykla dávam okolo pása. No je to stres, sem-tam sa na niečo zabudne, našťastie sú tu vždy pozorní diváci.
Za čiarou nasadám na bicykel a už si to mastím preč. Zaľahnem nad riadidlá a držím hneď zo začiatku dosť ostrých 36-38km/h. Ide to veľmi dobre. Pravidelne si odpíjam z flašky ionťáku alebo vody. Predo mnou ďaleko nikoho nevidím, za seba sa neobzerám. V aute ma predbieha naša fotografka Danielka a dáva si predo mnou len tesný náskok. Strúham úsmev č. 7 a stihne ma odfotiť.
Po odbočke na Úľany mierne fúka do chrbta a zrýchľujem na 38-40km/h. Niekde okolo Vinodolu ma dobieha M.L., s ktorým sa potom až do konca striedame. V kopcoch ma predbieha, v zjazde mu to oplácam. Po otočke v Pani do seba stihnem v zjazde natlačiť gel. A potom už je to len jazda proti vetru. Nie je však taký silný ako na Slovakmane. Dobiehame J.M., ktorý už potom strieda pomenej. Asi 2km do cieľa zbadám Vlaďku. Z tretej pozície nastupujem, nikto sa nechytá. Pri obiehaní Vlaďky na ňu zakričím: "Makaj!" nechtiac tak silno, že ju skoro zhodí z bicykla. Šliapem ďalej, je tu posledná odbočka do aleje a už vidím vstup do depa.
Vycvakávam tretry a ešte párkrát šliapnem do pedálov. Trochu akrobaticky na poslednú chvíľu zosadám. V depe odkladám bicykel, zhadzujem prilbu, prezúvam tretry za bežecké tenisky a už za behu si nasadzujem šiltovku a pretáčam číslo z chrbta na brucho. Úsmev č. 4 pre fotografku a vybieham do prvého z troch bežeckých kôl.
Dobieha ma Vlaďka, ktorá musela depo preletieť raketovou rýchlosťou. Od prvých krokov viem, že to bude ťažké, Slnko nenormálne pečie. Po pár sto metroch mám dosť. Nohy vládzu, tep nie je vysoký, s dychom tiež stíham, ale nad 9km/h to nejde. Vlaďka ma predbieha. Po asi 500m bez toho, že by som sa snažil zase ja ju. Po prvom kole ma zase predbieha a tak už to zostane. Slnko ďalej praží. Z rozhorúčeného starého asfaltu ma bolia chodidlá. Polievam si hlavu na každej oficiálnej aj neoficiálnej občerstvovačke. Pri pánovi so záhradnou hadicou na chvíľu postojím a celého ma schladí. Kvapky studenej vody sa do mňa zapichujú sťa malé ľadové klinčeky. Je to neskutočná vzpruha. Dobieham druhé kolo a polievam si hlavu dvomi plnými pohármi vody. Bežím stále rovnako ďalej a viem, že už to dnes zvládnem. Po ďalšej, tentoraz ešte dlhšej sprche, ktorá ma opäť prebudila pozerám na hodinky. Je na nich 2:33 a do cieľa mi zostáva niečo cez 2km.
Nejako si dokážem spočítať, že keď zabojujem, tak by som to mohol celé stihnúť do 2:45. Zvyšujem rýchlosť cez 10km/h. Od miestnych detí po trase si ešte raz vodou chladím hlavu. Po poslednej odbočke už bežím, čo to dá. A je tu cieľ. V.B. ohlasuje moje meno. Zastavujem hodinky v čase 2:44:54. Podarilo sa!
P.S. Vlaďka skončila v ženách tretia a získala pohár a Blanka štvrtá. Obe navyše skončili na finančne ocenených miestach. To je vynikajúci výsledok (no a čo, že štartovali len 4 ženy)!
Triatlon v Martine - 3x pódium a opäť dážď
V sobotu sme Katka, Vlaďka, Blanka a Nasa nadmieru úspešne zvládli (takmer) olympijský triatlon v Martine. Takmer znamená, že sme namiesto 1,5km plávali len 1km. Voda v bazéne sa od vlaňajška dosť zmenila, mala namiesto 20 až 24 stupňov, čo bolo dosť potešujúce.
Ženy open, veteráni a štafety štartovali o 10:00, muži open o cca 30 minút neskôr a eliťáci muži i ženy o ďalšiu polhodinu.
Katka s Vlaďkou boli po Senci opäť obe na pódiu. Vlaďka vybiehala z bazéna prvá s veľkým náskokom vyše troch minút. Katka však výborným bicyklom stiahla stratu pod minútu. Túto stratu postupne stiahla a Vlaďku nakoniec predbehla. Katka si teda zlepšila celkový čas v Martine od vlani o takmer 22 a pol minúty a dobehla so stratou 1:35 na víťazku druhá a Vlaďka v Martine v premiére o necelú minútu po nej tretia.
Blanka ako ináč zase na pódiu, tentoraz na stupni najvyššom, škoda však že nemá viac súperiek, v jej kategórii štartovali len dve. Ale aj tak to nemala úplne ľahké. Po plávaní mala na Rizmanovú náskok čosi vyše 2 minúty, slabším bicyklom však stratila a na beh šla s minútovou stratou, ktorú sa jej vynikajúcim behom podarilo zmazať a do cieľa prišla s náskokom skoro troch minút. Celkový čas si tak dosť zlepšila, a to o viac ako o 11 a pol minúty.
Mne sa podarilo prvých 50m v bazéne vydržať ísť kraulom, pritom som si stihol hltnúť a dostať kŕč do pravého lýtka, ktorý som potom cítil počas celého preteku. Na behu som si ako jediný z našej výpravy užil ešte dážď, v tejto sezóne na preteku už tretí raz, ale ani to ma nespomalilo a zlepšil som si čas od vlani o viac ako 14 a pol minúty a v kategórii som skončil na 17. mieste.
Rainman po slovensky
V sobotu 18.7.2009 sme v zložení Coach, Gogo, Nasa úspešne absolvovali prvého Ironmana. Na Slovensku pod názvom Slovakman s tradičnými vzdialenosťami 3,8km plávania (4 okruhy po 950m), 180km cyklistiky (6 okruhov po 30km) a 42km behu (6 okruhov po 7km).
Na prvýkrát sme si to radšej podelili a išli ako štafeta. Plávanie si dali na polovicu Coach s Gogom a cyklistiku aj beh sme si už rozdelili po 2 kolá všetci.
Celkový čas sme pred pretekom optimisticky odhadovali na 11 hodín. V samotnom preteku sa nám potom darilo nad očakávania dobre a tak to po plávaní a cyklistike vyzeralo dokonca na čas tesne pod 10 hodín. Silná neprestávajúca búrka od 15:00 nás zastihla za druhou polovicou behu a riadne pretek každému znepríjemnila. Nakoniec sme to dobojovali v čase 10:19:15.
Mokrá nad Parnou
Máme za sebou druhý tohtoročný triatlon, ktorým bol 2. ročník Triathlon Time Trial v Suchej nad Parnou. Predpoveď počasia sa naplnila, skoro celú sobotu lialo ako z krhly, a tak z pôvodne prihlásených skoro 70 ľudí sa na štart postavilo a kompletný pretek absolvovalo iba 39 skalných.
Plávalo sa vo vodnej nádrži v krásnom prostredí 2 kolá po 375m okolo 4 bójok. Neoprény boli povolené, i keď teplota vody bola 22,5 stupňov. Výbeh na breh bol do strmého 3-metrového kopčeka s kobercom, takže bez problémov.
Potom sa čakalo na výsledky a všetci sa prezliekali do cyklistického. Medzitým začalo slušne pršať, ale my už sme boli odhodlaní pretek dokončiť v akomkoľvek počasí.
Cyklistická trať viedla zo Suchej smerom na obec Horné Orešany, pred ktorou bola otočka. Celková dĺžka trate bola len 18km. Štartovalo sa od najpomalšieho plavca ako na cyklistickú časovku, tzn. s časovým odstupom a hák bol zakázaný.
Na bicykli sme vďaka sústavnému dažďu premokli úplne do nitky. Severozápadný vietor, tj. smerom od Horných Orešian, na ceste späť určite dopomohol k výborným časom.
Všetky kritické miesta, odbočky a otočky boli výborne značené a organizačne zabezpečené. Nakoniec si napriek silnému dažďu každý práve cyklistickú časť veľmi pochvaľoval.
Po osušení a prezlečení do bežeckého bola prestávka už kratšia a na beh sa štartovalo podľa odstupov spočítaného času plávania a cyklistiky od najlepšieho.
Medzičasom aspoň prestalo pršať, ale zostalo dosť dusno. Bežalo sa popri nádrži 2 kolečká, celkovo presne 5km s mierne zvlneným profilom.
V mužoch bol z nás vzhľadom k neúčasti Miloša najlepší samozrejme Peťo. Mne sa viac ako 3-minútovú stratu na Goga z plávania podarilo na cyklistickej časti stiahnuť na 37 sekúnd.
Zvlnená trať behu rozhodla. Do kopčekov som bežal o čosi pomalšie, ale výrazne predĺženým krokom pri ich zbiehaní sa mi Goga podarilo v druhom kole pred predposlednou otočkou predbehnúť a pri ďalšom zbiehaní kopčeka tento náskok ešte trochu zvýšiť a udržať.
Filip po slabšom plávaní predviedol na bicykli nadpriemerný výkon a porazil aj Peťa. Beh mal tiež štandardne veľmi dobrý.
V ženách sa výborne držala Vlaďka, nepočítajúc juniorku Bednarovičovú išla z vody ako prvá žena s náskokom 2:25 pred druhou Lipárovou. Na cyklistike sa to však už otočilo, rozdiel bol 2:12. Na posledný beh teda Vlaďka vybiehala s 13-sekundovým náskokom. Tu už bola Lipárová lepšia o takmer 3 minúty a kategóriu žien vyhrala. Vlaďka teda skončila druhá.
Po preteku sme si dali chutné cestoviny s pivom alebo kofolou a tešili sa na tombolu. Mne sa podarilo vyhrať modré tričko Erima a 5 dielnu pohárovú sadu na víno.
Organizátorom z Triatlon Team Trnava ako aj pomocníkom na tratiach patrí za skvelý pretek veľká vďaka. Všetci sa už tešíme na 3. ročník a dúfame, že to už bude naozaj Suchá nad Parnou.
IRON TEAM má double !!!
V sobotu sa v Senci konal prvý tohtoročný triatlon. Plávalo sa 750m, na bicykli sa išlo 20km a bežalo sa 5km, teda išlo o šprint triatlon, alebo ešte ináč polovičný olympijský triatlon.
O 12:15 odštartoval pre nás najsledovanejší pretek, a to Open Race, v ktorom štartovali spolu všetci amatéri, muži aj ženy.
V mužoch skončili na veľmi slušných priečkach 13. Miloš, 17. Peťo a 21. Gogo.
Kategóriu žien však ovládli Katka s Vlaďkou. Na plávaní ich síce predbehla Zuzana Vančová z kategórie Ženy 40+, ale na bicykli ju obe predbehli a už prvé dve miesta s prehľadom udržali. Vlaďka mala na Katku po plávaní náskok takmer 2 minúty. Na bicykli sa Katke podarilo tento náskok stianuť na pol minúty. A na záverečnom behu bola už Katka výrazne rýchlejšia, takže si poradie vymenili. Katka skončila prvá a Vlaďka s minútovým odstupom druhá.
Vydarenú sobotu ešte podčiarkla Blanka, keď v kategórii Ženy 40+ skočila druhá.
Pozrite si HD video zo štartu Open Race, len prosím ospravedlňte kvalitu zvuku, v Senci trochu viac fúkalo. Nenechajte si však ujsť ani minirozhovor s Katkou po dobehnutí zo záznamu na STV3.
Tabuľka rýchlostí behu
Odpočuté na rannom bežeckom tréningu:
- Ako rýchlo bežíme?
- 13.
- To je moc rýchle, spomaľ trochu. A aké to je tempo na kilometer?
Je vám to povedomé? Tiež by ste chceli vedieť prepočet z rýchlosti v kilometroch za hodinu na tempo na kilometer alebo naopak? Tak práve pre vás je tu naša tabuľka rýchlostí behu.
Žitavský duatlon 2009
V sobotu 25.4. sme absolvovali náš prvý tohtoročný duatlon, a to vo Dvoroch nad Žitavou. Vzdialenosti boli 5km beh, 20km bicykel (v skutočnosti len 18,5km) a 2,5km beh. Okrem Miloša a Filipa sme sa zúčastnili všetci. Výsledné časy zväčša zodpovedajú predpokladom, len Gogo sa musel pre kŕče dlhšie zdržať v druhom depe a Martin pre žalúdočné problémy za očakávaniami výrazne zaostal. Výsledky sú žiaľ iba celkové, medzičasy po jednotlivých disciplínach nie sú dostupné.
Jarné kilometre 2009 Tisno
Na Veľkonočný pondelok v skorých ranných hodinách sme sa Miloš, Martin, Katka a Blanka vrátili z chorvátskeho Tisna, kde sme absolvovali Jarné kilometre 2009 Tisno, teda cyklistické sústredenie pred sezónou. Za 9 dní sme najazdili v mierne zvlnenom teréne spolu takmer 600 kilometrov. Fotografie nájdete ako obvykle v galérii. Tu si môžete pozrieť výsledky časovky zo soboty.
IRON TEAM Bratislava vyštartoval do sezóny 2009
IRON TEAM Bratislava úspešne vstúpil do triatlonovej sezóny 2009. A na začiatok sme si nadelili hneď poriadnu dávku kilometrov. Zúčastnili sme sa v zostave Miloš, Martin, Filip, Katka a Blanka polmaratónu v rámci Bratislava Marathon 2009.
Všetci sme tento mierne upršaný pretek zvládli v pre nás slušných časoch, v niektorých prípadoch vylepšených z roku 2008 o veľa minút.
Výborný výsledok dosiahla Blanka, keď sa umiestnila na pódiu 3. v kategórii Ženy 50. Veľmi dobre tiež zabehla Katka, ktorá v hlavnej ženskej kategórii skončila na 19. mieste a dokonca 3. spomedzi všetkých triatlonistiek.
5.7.2009 Bella Bayliss na Ironman Austria 2009 v Klagenfurte nevedela nájsť svoju tašku v depe po plávaní 
21.11.2009 Eilat ITU Triathlon Premium European Cup 2009 
13.9.2009 Havajskou železnou ženou je astronómka zo Slovenska 
2.5.2009 Neuveriteľný finiš 1. kola ITU World Championship Series v juhokórejskom Tongyeongu. 
25.3.2009 Doping: cesta do pekla 
