Ford Ironman World Championship 2011

• Napísal NASA 9.10.2011

Britka Chrissie Wellington vyhrala po r. 2007, 2008 a 2009 už po štvrtýkrát havajského Ironmana. A to len pár dní dozadu spadla na tréningu z bicykla a spôsobila si škaredé odreniny na ruke aj nohe.
Medzičasy: plávanie 1:01:03, bicykel 4:56:53 a beh 2:52:41. Celkový čas: 8:55:08.

V mužoch dominoval austrálčan Craig Alexander a vyhral tak na Havaji po r. 2008 a 2009 po tretíkrát. Výsledným časom 8:03:56 vytvoril nový rekord Havaja, keď o 12 sekúnd pokoril už 15 rokov starý doterajší najlepší čas Belgičana Luca Van Lierdeho z roku 1996.
Medzičasy: plávanie 51:56, bicykel 4:24:05 a beh 2:44:02. Celkový čas: 8:03:56.

Ako som si zase raz odkráčal Bátovce

• Napísal Coach 31.7.2011

Tak ako každý rok, aj tento pre nás jeden z najkrajších a najtvrdších pretekov predstavoval pretek v Bátovciach. Je to už legendárny pretek v Half-Ironmane na Slovensku, a to najmä v našom Teame. Tradičné hecovačky začali už minimálne 1,5 mesiaca pred pretekom, čo vystupňovalo atmosféru samotného preteku v našom podaní. Po dobrej zimnej bežeckej príprave a bikových tréningoch s tímom na hrázdi ráno o 6:00 dávali každému nádej na dobrý výsledok a nový osobák. Hecovanie vyvrcholilo až do takého bodu, že sme začali vsádzať peniaze na to, či niekto prekoná môj čas v tíme spred 2 rokov.

Tento rok v podaní Iron Teamu bola najväčšia účasť, celkovo sa na štart postavilo až 9 pretekárov, ktorí mali každý šancu ten môj čas prekonať. Prišiel deň "D" a náš kamarát z VK Tatran Martin Homola sa podujal, že bude robiť šoféra, nakoľko išiel iba štafetu. Ako správny coach som zavelil, aby sme v sobotu ráno vyrazili z Bratislavy čo najskôr, aby sme v Bátovciach mali pohodičku pred štartom a neriešili všetko na poslednú chvíľu. Auto pre mňa do Senca dorazilo o 6:30 ako sme sa dohodli, naložili sme biky a mňa a vyzazili smer Bátovce. V aute už gradovala nálada, v podaní Tomáša a Nasu, ktorí už prepočítavali medzičasy ako pôjdu na preteku. Toto hecovanie mi moc nepridávalo na pohodke, tak som sa počas najbližšej pauzy presťahoval na predné sedadlo k vodičovi a malému Maťovi. Cestu sme absolvovali v pohode a prekne sme zaparkovali na tradičnom mieste ako každy rok :).

Už podla zaparkovaných áut vyzerala byť účasť pretekárov hojná a tak sme sa tešili, že aspoň nás potiahnu. Hecovačky prebiehali ďalej, ale snažil som sa ich nevnímať a držať si kľud. Stále som myslel na počasie, lebo úplne jasná obloha naznačovala podmienky ako pred rokom, kde som do cieľa dokráčal. Rozplávanie pred pretekom mi dávalo nádej dobrého plávania, nakoľko som cítil veľkú pohodu, ktorú mi ale rušil Gogo s rečami, že to plávanie treba napáliť. Tak tohto som sa nechcel držať, vravel som si choď si svoje tempo, Gogo to prepáli a jemu sa to vráti.

Už len počujem 3, 2, 1 odštartované a ja vyrážam záber za záberom, držím sa Goga, ktorého priebežne kontrolujem, ale už po 200m sa Gogo nejako vzdaľuje, odo mňa samozrejme smerom dozadu, čo mi naznačuje, že by mal krízu, ale to by bolo skoro, tak si držím svoje tempo a pekne bok po boku v skupinke zo žltými čiapkami teda nasadenými pretekármi som si plával prvé koliečko. Stále som ale nevedel kde je Andrej, nakoľko je to rýchly plavec v našom tíme. Určite bol predo mňou, tak som začal pridávat a držal som si vysoké tempo. Po výbehu z "priezračnej" bátovskej priehrady vbieham do depa a pozerím na časomieru, že 32 minút, tak si vravím, že je to dobré, takto som to chcel ísť, všetko mám rozbehnuté na nový osobák. Vybieham z depa a Blanka mi podáva informácie, že som prvý z tímu, že všetci sú za mnou, čo som aj chcel.

Nakoľko obľubujem cyklistiku v balíku, tak týchto 90km bude krutých pre mňa, ešte že sú na trati kopce, ktoré mi celkom idú. Prvé kopčeky zvládam s prehľadom až po odbočku na Pukanec, kde dávam ľahší prevod a kontrolujem si rýchlosť, stále si vravím, že mám veľký náskok, nikto z tímu ma len tak rýchlo nedobehne. Na ďalšom stúpaní za Pukancom ma obieha Gogo v životnej cyklistickej forme, čo ma dosť psychicky rozladilo a nepridalo mi na pohode. Stále si hovorím, asi idem pomaly, tak som sa do toho poriadne oprel a na otočke na priehrade je Gogo len kúsok predo mňou. Prekvapivo som nestretol Miloša a ani najväčšieho stíhača Nasu, čo mi dávalo nádej, že nejdem tak pomaly. Dávam ďalší gel podľa plánu a prekladám ho banánom a ionťákom. Všetko super, druhé kolečko je už v polovičke, Pukanec za mnou, tak už len dolu kopcom drzať rýchlosť. Na vjazde do tretieho kolečka už vidím Miloša, ako sa blíži, ale Nasa stále nikde.

Tretie kolo bolo pre mňa priam utrpením, nakoľko kúsok za Bátovcami som dostal silného hlaďáka, čo sposobil väčší výdaj energie v prvých dvoch kolách a naháňanie sa za Gogom. Zvoľnil som a rýchlost klesla na 25 a pochopil som, že už nepretekám, ale bojujem sám so sebou. Miloš aj Nasa ma obehli, z čoho mi už bolo jasné, že osobák z toho nebude. Pukanec som vyšiel cik cak z jednej strany cesty na druhú a poriadne mi odobral z energie. Malé brzdy ma dosť vyčerpávali a zjazd mi dával nádej na regeneráciu síl, ale nestalo sa tak. Hlaďák bol tak veľký, že som 5 km pred Bátovcami našiel pri ceste jabloň a musel som zastaviť svoje Cento a zobrať 4 zelené jablká, ktoré mi dodali trošku energie :), ale už som vedel, že dnes si zopakujem finiš z minulého roku.

Každú chvíľu som už čakal, že ma obehnú malý Maťo, Andrej a Rohlík, ale stále nič, čo mi bolo divné, lebo su vyborní cyklisti. V depe ma dobieha Andrej a je mi jasné, že už som len štatista. Obúvam tenisky a vyrážam kráčaním smer občerstvovačka :) Dávam melón, energetické tyčinky a rýchlou chôdzou vyrážam na 4 kolečká behu, čo ma dosť psychicky láme. Hecujem chlapcov na trati, Miloša, Nasu, Goga, Andreja a sám bojujem so sebou, skúšam klusať, ale moc to nejde, nie je energia a teplé počasie ma vyčerpáva. Na občerstvovačke dávam tyčinky a colu a skúšam pomaličky bežať. Moc sa to nedá, ale ako vidím chlapcov ako kapú pomaličky s teplom, tak ma to povzbudzuje, že netrpím sám.

Druhé kolečko začinam už s prívalom energie v nohách a začínam bežať. Na hrádzi stretám kráčajúceho Nasu, ktorý na mňa pozerá a čuduje sa, že bežím, tak to ma povzdbudzuje a rozbieham sa do môjho tempa a cítim sa veľmi dobre. Stretávam Miloša, ktorý už tiež kráča a rovnako aj Gogo. Tak to ma silne povzbudzuje, že som sa dostal z tej krízy. No netrvalo to dlho a po jednom kole behu energia opäť došla a dostal som sa do kráčania, tak som znova začal jesť tyčinky a colu, ale nepomohlo yo veľmi, už len kráčam a vidím Rohlíka, ako sa približuje za mnou taktiež kráčaním.

V poslednom kole som mal jasný cieľ, Rohlík ma nemôže dobehnúť. Nakoľko už bolo len 5 pretekárov na trati, tak psychika pracovala naplno. Gogo už kráčal a nemal som ďaleko, aby som ho dobehol, ale v podani môjho kráčnia to bola celá večnosť, len mi zakričal počkám ťa, neboj! Pomyslel som si, že pri aute určite :). Rohlík sa nebezpečne blížil, ktorého hecoval Miguel a mňa to dosť lámalo, ale už som si nemal čo dokazovať, jedine dokončiť. Kúsok pred koncom, asi 2km ma Rohlík obieha beho-kráčaním a je mi jasné, že si zopakujem minulý rok, tak si to už len užívam.

Po vykráčaní na hrádzu ma hecujú tímoví kolegovia, čo ma veľmi povzbudzuje a dodáva mi patričnú eufóriu. N amoje prekvapenie som videl, ako ma Gogo čaká. Sedel na stole a húpal nohami. Myslel som, že už cieľom prešiel, ale hovorí mi, že poď ideme spolu. Moc nechápem a vysvetľuje mi, že ma tu čaká už 20 minút, aby sme išli spolu do cieľa a vrátil mi tak to, čo som mu ja pomohol minulý rok. Vo mne to vyvolalo veľkú tímovosť a charakter človeka, ktorý sa obetoval a spoločne sme došli do cieľa a obaja sme si posledných 10 metrov užívali naplno. Cieľ a je vystarané, mám to za sebou, opäť som si spravil čiarku v podobe dokončenia tohto preteku. S Gogom odchádzame k auta a rozoberáme pretek a ako tradične sme úplne mŕtvi. Odchádzam do bufetu na špagety, ale tie už nie sú tak svoj hlad prekladám pivom 12° Kozlom a slanými tyčinkami.

Tento rok boli Bátovce opäť veľmi ťažké, ako každý rok, ale vnútorne ma posilnili do ďalších pretekov. Najväčší športový zážitok vo mne zanechal Gogo zo svojím gestom, ktoré vo mne dodnes vyvoláva veľké emócie, a na to čo spravil v cieli, na to nikdy nezabudnem.

V Rothe padli 2 rekordy v Ironmane

• Napísal NASA 11.7.2011

V nedeľu 10.7.2011 padli v nemeckom Rothe oba rekordy v dlhom triatlone.

Len týždeň sa mohol radovať Marino Vanhoenacker a už bol jeho rekord pokorený. 34-ročný Nemec Andreas Raelert vyhral v Rothe v novom rekorde časom 7:41:33.
Plávanie mal za 46:18, tj. 1:13/100m, 1. depo za 1:28, bicykel za 4:11:43, tj. 42,9km/h, 2. depo za 1:14 a beh za 2:40:52, tj. 3:49/km.

Svoj vlastný ženský rekord zasa pokorila 34-ročná Britka Chrissie Wellington, ktorá zvíťazila časom 8:18:13 a v celkovom poradí aj s mužmi skončila už piata.
Plávala za 49:49, tj. 1:19/100m, 1. depo za 1:56, odbicyklovala za 4:40:39, tj. 38,5km/h, 2. depo za 1:17 a bežala 2:44:35, tj. 3:54/km.

Najrýchlejší Ironman v histórii

• Napísal NASA 3.7.2011

V nedeľu 3.7.2011 vyhral 35-ročný Belgičan Marino Vanhoenacker dlhý triatlon Ironman Austria v Klagenfurte a časom 7:45:58 tak o viac ako 4 minúty prekonal už 15 rokov starý najlepší čas 7:50:27, ktorý na tejto vzdialenosti držal Luc Van Lierde z Rothu 1997.
Plávanie mal za 46:49, tj. 1:13/100m, 1. depo za 2:19, bicykel za 4:15:37, tj. 42,3km/h, 2. depo za 1:49 a beh za 2:39:24, tj. 3:47/km.
Čas cyklistiky 4:15:37 je 2. najlepší čas na Ironmane v histórii, hneď za časom 4:14:54 Jürgena Zacka, tiež z Ironman Austria z r. 2000.
Pre Marina je to už šieste víťazstvo na Ironman Austria za sebou. Tu sú všetky jeho víťazné časy:

• 2006: 8:07:59
• 2007: 8:06:41
• 2008: 8:06:11
• 2009: 8:01:38
• 2010: 7:52:05
• 2011: 7:45:58

Triax akvatlon pre všetkých 2011

• Natočil NASA 12.6.2011

Ako sa Kubko s Maťkom pochytili za pasy

• Napísal Kubko 8.5.2011

Pre účely tejto reportky sa Martin Š. bude volať Kubko a Martin M. zostane Maťko.

Nie príliš spokojný s výkonom na duatlone vo Dvoroch nad Žitavou sa Kubko rozhodol, že by si mohol zlepšiť náladu hneď nasledovnú sobotu v malebnej obci Priepasné na Myjave, kam bol tento rok presunutý duatlon z Myjavy.

Na kamarátov valachov (a valašky :) preto poslal emajl s otázkou “Kto sa nebojí ísť v sobotu na trošku zvlnený kopaničiarsky/myjavský duatlon v Priepasnom?” Cez gúgl zem si už dopredu zistil, že profil trate je dosť náročný, a preto pre istotu použil zjemňujúce slovko “trošku”. Odpovedí sa mu dostalo hlavne všelijako sa vykrúcajúcich, na prácu sa vyhovárajúcich alebo posmešných, že duatlonová sezóna sa vraj pre niekoho skončila a že sa už hotujú na senecký triatlon. Jediným odvážlivcom bol práve Maťko.

A tak sa naši dvaja valasi Kubko s Maťkom v sobotu ráno o 8:00 vydali na cestu na Myjavu. Do Priepasného na futbalové ihrisko dorazili s časovou rezervou, tak si vyzdvihli číslo, čip a lístok na obed, prezliekli sa do mundúrov a poďho trate obzerať.

Najprv sa jali obzerať trať cyklistickú, ktorá bola na 4 kolá kúsok do kopca a potom kúsok z kopca, ani sa im príliš náročná nezdala, trochu zima v tieni v lese im bolo, ale veď na preteku to aspoň ochladí. Vrátili sa teda späť na štart a išli kuknúť aj na trať behu, a to veru nemali robiť, lebo sa im z toho čo pred sebou za kopčisko uvideli až okále popretáčali. Po kilometri sa aj tak museli otočiť späť lebo tam bol úsek lesnej kamenistej cesty.

Nuž sa teda vybrali na miesto štartu, kde si vypočuli inštrukcie k preteku, kade treba bežať a kade bicyklovať, ktorej strany cesty sa držať a spolu s ostatnými viac ako sedemdesiatimi ďalšími valachmi a valaškami sa postavili na štart. O 11:10 bolo odštartované.

Po stúpanie videl Kubko Maťka neďaleko pred sebou, ale v kopci už sa mu pomaly stále vzďaloval. V klesaní potom Kubko aj napriek dlhočiznému kroku príliš Maťka nestiahol. V druhom kole behu ho už vôbec pred sebou nevidel, navyše po zbehnutí z kopca mu potom do kopca riadne nohy vytuhli, až tam potom v lese na kameňoch už ťažko dvíhal nohy, ale stále utekal. Pri behu späť k depu si Kubko pozorne všímal valachov, ktorí už šli oproti na bicykloch, aby vedel koľko asi tak majú pred ním náskok a zbadal aj Maťka asi 300m od štartu.

V depe sa Kubko kupodivu dlho nezdržal, určite sa na kolibe kapce naťahovať a baranicu nasadzovať učil. Na bicykli sa zaradil za valacha z iného kraja a skoro až po odbočku vľavo do kopca sa schovával za ním a oddychoval. Do kopca to príliš nesilil, predsa len boli pred ním 4 kolá. Zato dolu kopcom si to svišťal sťa víchor a zopár valachov ľahko predbehol.

V druhom kole musel na začiatku po odbočku do kopca ťahať Kubko sám, pred ním ani za ním nebolo nikoho. Neskôr v kopci predbiehal iného valacha, keď tu zrazu za ním výkrik “Zľava!”. Nechápal, či dávajú zľavu na žinčicu, či na bryndzu, a že koľko, ale pre istotu sa obzrel, a tam valach Andrej od Trnavy, tak mu Kubko radšej rýchlo uhol vpravo. Andrej prešiel okolo a začal sa vzďalovať. Stúpanie už však o pár desiatok metrov končilo a potom to už išlo len dolu kopcom, tak si Kubko povedal, že tu skúsi Andreja dobehnúť. Vydal zo seba skoro maximum, nohy mu išli skvelo, ručička na tachometri ukazovala miestami vysoko nad 60km/h, ale nie a nie ho dobehnúť.

Tretie kolo bolo podobné, akurát že tentoraz ho v poslednom kopci o kolo predbehla skupinka valachov, v ktorej nikto poriadne neťahal, asi sa tam taktizovalo, a tak si ich Kubko dolu kopcom krásne obehnutím zľava vychutnal, že tí nestačili ani žmurknúť. Bodaj by aj žmurkali, keď určite vedeli, že je Kubko o kolo späť :)

Vo štvrtom kole po odbočke do kopca zrazu výkrik “Sprava!”, a to valaška Mira ešte s ďalším valachom. Kubko nechápavo zakrútil hlavou, že prečo sprava, nuž ale uhol do stredu cesty a nechal sa predbehnúť zároveň zľava aj sprava. Zaradil sa potom za túto dvojicu, aby si trochu proti vetru oddýchol. Na poslednom stúpaní mal ale ešte dostatok síl, a tak poľahky Miru zase predbehol. Párkrát sa potom za vrcholom kopca obzrel za seba, že či sa za neho zavesí, aby ju pomohol dotiahnuť do cieľa, ale nešla, tak Kubko zase dolu kopcom roztočil nohy na maximum.

Pár sto metrov pred cieľom cyklistiky Kubko konečne dobehol Maťka, ukázal mu vztýčeným palcom, že je jednička a trielil ďalej, aby na neho získal pred záverečným behom nejaký ten náskok. V depe ale pri obúvaní dostal kŕč do pravého lýtka, a tak sa musel zdržať a z depa vybiehal až kúsok za Maťkom. V prvom stúpaní sa mu Maťko príliš nevzďaľoval, maximálne pár desiatok metrov. V lesnej časti mu ale ušiel viac, lebo Kubka začalo pichať v boku. Potom Kubka ešte obehol valach Jozef zo Senca, ale Kubko sa nedal a dolu kopcom mu to vrátil. Na záverečnej rovine sa začal približovať späť k Maťkovi. Pol kilometra do cieľa už bežali spolu bok po boku.

A tu sa zrazu Kubko s Maťkom “pochytili za pasy”. Kubko si na šprint na krátku vzdialenosť veľmi netrúfal, a preto pod kotlom prikúril už približne 300m od cieľa. Maťko zostal prekvapený, myslel, že už dobehnú takto spolu až do cieľa, ale aj tak sa mu ľahko Kubka asi 30m pred cieľom podarilo predbehnúť.

Spokojní s výkonom sa išli Kubko s Maťkom najesť a napiť, na vyhlásenie najlepších valachov a valašiek počkali a potom sa už domov do Bratislavy pobrali. Cestou domov na pekné momenty z preteku pospomínali a o rok chcú na tento krásny Kopaničiarsky duatlon, dúfajme že vo väčšom zložení, určite prísť znovu.

Šprint duatlon ako má byť

• Napísal Martin Marko 30.4.2011

Na pretek do Dvorov nad Žitavou som sa tešil už dlhšie. Z viacerých dôvodov. Je to prvý pretek triatlonovej sezóny, človek si konečne môže naostro otestovať ako je na tom bežecky aj na bicykli. Pre mňa to je zároveň prvý pretek, ktorý som za IRON TEAM absolvoval minulý rok v prvej triatlonovej sezóne. Dobrá možnosť porovnať si, či a kam som sa za ten čas posunul. Páči sa mi tiež atmosféra malého preteku v malej dedinke niekde „na Maďaroch“. Duatlon je tu v daný deň bezkonkurenčne udalosťou číslo jedna. Nálada pretekárov je tiež výnimočná. Po dlhej zimnej prestávke sa stretne celá slovenská triatlonová komunita. Na všetkých vidieť radosť, že stretávajú známe tváre z minulého roka, prípravné obdobie máme za sebou, ide sa na to! Pozitívnej energie na rozdávanie, stačí si nabrať :)

IRON TEAM sa za posledný rok podstatne rozrástol, tak aj zostava do Dvorov je oproti minulému roku silnejšia. Z pôvodnej 11-člennej „nominácie“ vypadli na poslednú chvíľu iba Tomáš (ruské dobrodružstvo) a pre chorobu discoboy Juri. O pol desiatej v deň preteku už stojíme pri depe za miestnym kostolom. Coach, Gogo, NASA, Maťo Kováčik, Andrej Ruman, Miloš, Miguel, ja. Česť, inak početne silnej, dámskej časti tímu zachraňuje (tradične) Blanka. Pri pohľade na „konkurenciu“ nám je jasné, že Hobby pretekárov ako sme my je tu minimum. Dnes budeme na chvoste. Čas do preteku ubehne veľmi rýchlo: krátke rozbicyklovanie, veci do depa, rozcvička, rozbehanie, krátky strečing a stojíme na štarte.

Samotný pretek? Brutálny. Ako asi vždy vo Dvoroch. Maximálna intenzita v podstate od štartu až do cieľa. Na štarte sa len tak zapráši a po prvej zákrute mi je jasné, že tu sa ide každý úsek na doraz. Takmer celé štartové pole predo mnou. V protismere si mám možnosť pozrieť, kto to ako napálil. Postupne sa opakuje známy scenár z iných pretekov – dobieham jedného pretekára za druhým. Do depa vbieham pomerne v pohode, čas podstatne lepší ako minulý rok, skupina zdatných cyklistov v mojich pätách, všetko ako má byť.

Prvý úsek bike časti do Branova sa ide o život, najťažšia časť celého preteku. Postupne sa náš balík zväčšuje, zbierame Coacha, okolo Andreja prehrmíme maximálnou rýchlosťou dňa, nemá šancu chytiť sa. Zatínam zuby a hlavou mi letí, že toto sa nebude dať vydržať celý čas. V tom príde kritický moment bike časti. Zozadu sa prirúti Konečný, niečo zakričí o striedaní (haha poviem si) a zrazu sa začne náš balík trhať. Našťastie za chvíľu je kľud. Nikto nechce zvyšovať tempo a Branovo je na dohľad. Po obrátke očakávam peklo v stúpaní, ale na moje prekvapenie sa ide podstatne voľnejšie. Ako tak sa predýcham, zrovnám a vidím, že balík pred nami sa priblížil. Striedajú však iba 2-3 borci, tempo padá, navrhnem Coachovi, že ich skúsime doraziť, nenachádzam podporu. Zvyšok bike časti prebieha pomerne kľudne. Mám pocit, že sa stačí iba držať v balíku. Je mi trochu ľúto borca v červenom, ktorý sa sám snaží robiť tempo, ostatní majú v paži. Do depa prichádzam spolu s Coachom, vyzujem tretry ešte na biku, rozmýšľam už o behu. V depe ma víta môj malý 6-mesačný triatlonista Filipko a zaujato sleduje ako tatino zúfalo prezúva tenisky. Pri obúvaní kŕč v pravom lýtku, inak pocit úľavy, že obávaný bike som prežil.

Vybieham z depa a zisťujem, že som tam bol asi o dosť dlhšie ako sa mi zdalo. Coacha vidím až za prvou zákrutou, má asi 100m náskok. Je mi jasné, že dnes ho už nedám, ak sa neposkladá sám. Počas behu cítim, že 2-týždňový výpadok v tréningu zanechal svoje stopy. Ale žiadna veľká kríza. Beží sa mi pomerne ľahko, aj keď sila v nohách na zrýchlenie tempa chýba. Coacha postupne dotlačím do cieľa, nakoniec to bolo o blbých 10m :/

Pocity v cieli: mám dosť. Takéto intenzity ešte na tréningu nedávame. Ale stálo to za to. Výsledok je tiež dobrý. Zlepšenie času o vyše 5 minút oproti minulému roku. Postupne sa zbierame v cieli, prevláda spokojnosť. Rýchle opláchnutie sa, prezlečenie, vyhlásenie výsledkov, guláš, pivko a už sedím v aute smer domov a triedim v hlave dojmy zo dňa. Bolo super. Ak niekto hľadá autentický slovenský duatlonový pretek so spoľahlivou organizáciou, kde si môže vyskúšať makať hodinu v maximálnej intenzite v spoločnosti top slovenských triatlonistov, tak Dvory nad Žitavou sú to správne miesto. Ak sa bude dať, o rok som tu opäť.

Najrýchlejší zabehnutý maratón

• Napísal NASA 18.4.2011

Na Bostonskom maratóne 18.4.2011 zabehol Keňan Geoffrey Mutai najrýchleší maratón, a to za 2:03:02. Tento výkon žiaľ nie je svetovým rekordom, nakoľko trať v Bostone nie je oficiálne uznaná pre rekordy, lebo je v priemere klesajúca.
V záverečnej časti sú výživné kopčeky a trať je známa i silným vetrom, a tak sa malo dlhé roky za to, že v Bostone nemôže byť rekord nikdy zabehnutý.
Rekord teda naďalej drží Haile Gebrselassie časom 2:03:59, ktorý zabehol na Berlínskom maratóne v r. 2008.

Novinky v strednom a dlhom triatlone

• Napísal NASA 18.4.2011

V r. 2011 mení názov stredný triatlon, známy aj ako Vialle Half-Ironman v Bátovciach na Vialle Slovakman 113. Číslo logicky znamená počet celkových zaplávaných (1,9) + odbicyklovaných (90) + ubehnutých kilometrov (21,1).

Väčšou zmenou, a to nielen mena, ale aj miesta konania, prešiel slovenský triatlonový pretek na ironmanských vzdialenostiach. Slovakman sa z Nitry presúva do Piešťan a mení, podobne ako v prípade "polky", názov podľa kilometrov na Dynamax Slovakman 226. Číslo opäť znamená počet celkových zaplávaných (3,8) + odbicyklovaných (180) + ubehnutých kilometrov (42,2).

Nový ženský svetový rekord v polmaratóne

• Napísal NASA 18.2.2011

29-ročná Keňanka Mary Keitany v piatok 18.2.2011 zvíťazila v Ras Al Khaimah v Spojených arabských emirátoch v polmaratóne. Časom 1:05:50 vytvorila nový ženský svetový rekord.
O 35 sekúnd tak zlepšila doterajší rekord Holanďanky (pôvodom z Kene) Lornah Kiplagat.
Čas 1:05:50 znamená priemernú rýchlosť 19,23 km/h, tj. tempo 3:07 na kilometer.